x | x | |||||||
|
||||||||
INFEKČNÉ CHOROBY | BAKTERIOLÓGIA | IMUNOLÓGIA | MYKOLOGIA | PARAZITOLÓGIA | VIROLÓGIA | |||
|
|
|||||||
ALBÁNČINA | ||||||||
Angličtina | ||||||||
HĽADAJ | ||||||||
Dajte vedieť, čo si myslíte SPATNÁ VAZBA |
||||||||
Logo image © Jeffrey Nelson, Rush University, Chicago, Illinois and The MicrobeLibrary | ||||||||
|
||||||||
KĽÚČOVÉ SLOVÁ |
Streptokoky sú fakultatívne anaeróbne, grampozitívne mikroorganizmy, ktoré sa vyskytujú v pároch (obrázok 1 a 2) a sú kataláza-negatívne (na rozdiel od stafylokokov, ktoré sú kataláza-pozitívne) (obrázok 3). Streptokoky sa ďalej delia do skupín podľa použitia protilátok identifikujúcich povrchové antigény (obrázok 4). Tieto skupiny môžu zahŕňať jeden alebo viac druhov (species). Najvýznamnejšími skupinami streptokokov sú skupiny A, B a D. Zo streptokokov, ktoré sú zaradené do skupín a ktoré sú vyvolávateľmi infekčných ochorení (predovšetkým faryngitídy), je najvýznamnejšia skupina A. Preto je text zameraný hlavne na túto skupinu. Streptococcus pneumoniae (najvýznamnejší vyvolávateľ pneumónie ľudí) a Streptococcus mutans spolu s ďalšími streptokokmi nazývanými aj viridujúce streptokoky (patria medzi príčiny zubného kazu) nemajú tieto skupinové antigény. Tri typy hemolytických reakcií (alfa, beta, gama) je možné rozpoznať pri raste streptokokov na krvnom agare (obsahujúcom ovčie erytrocyty). Alfa označuje čiastočnú hemolýzu so zeleným sfarbením (farba produktu pri rozkladaní hemoglobínu), ktoré je možné vidieť okolo kolónií. Beta označuje kompletné vyčírenie (obrázok 5). Gama znamená neprítomnosť akéhokoľvek stupňa hemolýzy. Skupina A a skupina B streptokokov sú beta-hemolytické, skupina D je obvykle alfa- alebo gama-hemolytická. Streptococcus pneumoniae a viridujúce („zelené“) streptokoky sú alfa-hemolytické. Takže hemolytická reakcia je dôležitá pre identifikáciu streptokokov. Typ hemolytickej reakcie spolu s charakteristikou fyziologických vlastností stačí na predbežnú klinickú identifikáciu.
STREPTOKOK SKUPINY A (S. pyogenes) Streptococcus pyogenes je tradične známy ako vyvolávateľ supuratívnej, hnisavej, ale neinváznej faryngitídy – hnisavej angíny – (obrázok 6) a menej častej kožnej infekcie – impetigo. V polovici 19. storočia začali závažné komplikácie infekcií spôsobených HSA – hemolytickým streptokokom skupiny A dramaticky klesať a najviac klesli v 70. rokoch minulého storočia. Vtedy záujem o tento mikroorganizmus klesol. V 80. a 90. rokoch došlo k nárastu výskytu klasickej reumatickej horúčky (nehnisavého ochorenia srdca), ale aj k výskytu nových foriem streptokokových ochorení, ktoré zahŕňali „inváznu“ bakteriémiu, syndróm podobný toxickému šoku (podobný ako spôsobuje Staphylococcus aureus) a ochorenia vyvolané tzv. „mäsožravými baktériami“. Infekcie spôsobené streptokokom skupiny A postihujú všetky vekové skupiny s najvyššou incidenciou v období 5. – 15. roku života. Zdalo sa, že závažné komplikácie (reumatická horúčka a invázna bakteriémia) postihujú predovšetkým tých, ktorí majú sprievodný defekt imunitného systému (malé deti, starí ľudia a imunokompromitovaní jedinci). Dnes je však známe, že pôvodne zdravé deti a dospelí sú rovnako rizikovými a môžu sa u nich rovnako vyskytnúť závažné komplikácie.
|
|||||||
Obrázok 1 Streptococcus mutans. Farbenie podľa Grama. CDC/Dr. Richard Facklam
Obrázok 2
|
Všeobecné charakteristiky patogenézy Charakteristiky adhezínu umožňujúceho adhéziu na epitel dýchacieho systému (prostredníctvom fibronektínu) sú do určitej miery protichodné. Lipoteichoová kyselina je lokalizovaná v bunkovej membráne mnohých baktérií. U streptokokov skupiny A je prítomná vo fimbriách na povrchu bunky. Klasické práce predpokladajú, že lipoteichoová kyselina slúži ako adhezín streptokokov skupiny A, hoci v poslednom období sa predpokladá aj úloha „F (fibronektín viažuceho) proteínu“. V neprítomnosti fibrinogénu streptokoky skupiny A viažu komplement na vrstvu peptidoglykánu a v neprítomnosti protilátok nie sú fagocytované. M proteín (nachádzajúci sa aj na fimbriách) viaže fibrinogén zo séra a blokuje väzbu komplementu na peptidoglykán, ktorý sa nachádza pod ním. Toto umožňuje prežívanie mikroorganizmu inhibíciou fagocytózy. U imúnnych osôb neutralizujúce protilátky reagujúce s M proteínom vyvolajú fagocytózu, ktorá vedie k zabitiu mikroorganizmu. Toto je hlavný mechanizmus, ktorým je imunita schopná ukončiť infekcie spôsobené streptokokom skupiny A. Vakcíny obsahujúce M proteín sú najväčším kandidátom na prevenciu reumatickej horúčky. Puzdro streptokoka skupiny A malo klasicky pripisované obmedzené antifagocytárne účinky. Mnohé novo popísané virulentné kmene sú veľmi mukoidné a puzdra sú dôležité v patogenéze týchto ochorení. Nanešťastie, niektoré typy M proteínu majú skrížene reagujúce antigénne vlastnosti s antigénmi srdca a môžu byť zodpovedné za reumatickú karditídu. Strach z autoimunity zabránil použitiu vakcíny proti streptokokom skupiny A. Boli však identifikované odlišné protektívne a skrížene reagujúce epitopy a existuje pravdepodobnosť vytvorenia účinnej vakcíny. M proteíny sa antigénne líšia u jednotlivých kmeňov, preto imunita proti jednému M proteínu neznamená všeobecnú imunitu proti všetkým kmeňom S. pyogenes. M typizácia spolu s ostatnými antigénmi (T a R) sa používa pri sérotypizácii.
|
|||||||
Obrázok 3 Kataláza-pozitívny a kataláza-negatívny test. V tomto teste je peroxid vodíka rozložený na kyslík (viditeľný ako bublinky) © Karen M. Kiser. St Louis Community College, Clinical Laboratory, St. Louis, MO
|
Obrázok 4
|
|||||||
|
Laboratórna diagnostika 1. Priamy dôkaz - antigén je extrahovaný z výteru z hrdla. Antigén je následne naviazaný na špecifické protilátky proti uhľovodíkom streptokoka skupiny A. Klasicky sa používala aglutinácia guličiek pokrytých protilátkou. Nedávno boli uvedené do praxe jednoduchšie testy. Výsledky sú dostupné v priebehu niekoľkých minút. 2. Určenie skupín podľa Lancefieldovej u izolovaných beta-hemolytických kolónií (pozri hore). 3. Kolónie sú beta-hemolytické (obrázok 5) a ich rast je inhibovaný bacitracínom (predbežná diagnóza) (obrázok 7a). 4. V sére pacienta sa dokážu protilátky proti streptolyzínu O alebo iným streptokokovým antigénom. Toto je dôležité, ak sa objavia neskoré klinické následky. Beta hemolýza je spôsobená dvoma hemolyzínmi O a S; O je neaktívny v prítomnosti kyslíka. Preto utesnenie platne zvyšuje intenzitu hemolytickej reakcie.
|
|||||||
Obrázok 7A Jedným spôsobom ako odlíšiť beta-hemolytického streptokoka skupiny A (HSA) od ostatných beta-hemolytických streptokokov je na základe určenia ich rozdielnej citlivosti na bacitracín. Streptococcus pyogenes (skupina A, beta-hemolytický) je citlivý na bacitracín a nerastie okolo disku obsahujúceho antibiotikum. Ostatné beta-hemolytické streptokoky nie sú citlivé na bacitracín a rastú v blízkosti disku obsahujúceho toto antibiotikum. © The MicrobeLibrary and Neal R. Chamberlain, Department of Microbiology, Kirksville College of Osteopathic Medicine, Kirksville, Missouri |
||||||||
STREPTOKOK SKUPINY B (S. agalactiae) Tento mikroorganizmus spôsobuje novorodeneckú meningitídu a septikémiu po prenose z normálnej vaginálnej flóry matky. Mikroorganizmus je možné identifikovať na základe, beta hemolýzi, hydrolýzy hipurátu a CAMP testu (obrázok 8). CAMP je skratka mien štyroch výskumníkov, ktorí popísali tento test. Streptokok skupiny B tvorí faktor, ktorý zosilňuje beta-hemolýzu indikátorového kmeňa Staphylococcus aureus. |
||||||||
|
||||||||
Obrázok 8A
|
||||||||
Obrázok 12
|
Rastom na eskulínovej pôde so žlčou vytvorí precipitát odvodený z eskulínu (obrázok 10); mnoho iných baktérií nerastie v prítomnosti žlče. Streptokoky skupiny D sú rozdelené na tie, ktoré rastú v 6,5 % soľnom roztoku (enterokoky) a tie, ktoré v ňom nerastú (non-enterococci) (obrázok 11). Enterokoky častejšie spôsobujú ľudské ochorenia v porovnaní s non-enterokokmi. Enterokoky sú často rezistentné na penicilíny. Sú vzdialene podobné streptokokom a boli presunuté do rodu Enterococcus; najčastejšie izolovaným je E. (S.) faecalis (obrázok 9). Ako napovedá názov, enterokoky sa nachádzajú vo flóre čreva a infekcia často vzniká po fekálnej kontaminácii. Je významnou príčinou infekcií močových ciest (podstatne menej častý ako E. coli), ako aj oportúnnych infekcií (vrátane intraabdominálnych infekcií, septikémie a endokarditídy). Kolónie sú obvykle alfa- alebo gama- hemolytické.
OSTATNÉ Beta hemolyticKÉ SKUPINY Skupiny C a G (a zriedkavo aj F) spôsobujú príležitostne ľudské ochorenia (predovšetkým faryngitídu).
MALÉ KOLÓNIE STREPTOKOKOV Normálna ľudská flóra obsahuje mikroorganizmy, ktoré môžu byť streptokoky zo skupiny A, C, F alebo G, alebo sú netypovateľné (S. anginosus/ S. milleri). Ich úloha pri ochoreniach ľudí nie je jasná.
ViridUJÚCE streptoKoKY Existujú rôzne skupiny druhov, ktoré sa nachádzajú bežne v ústach (vrátane S. mutans) a spôsobujú endokarditídu po uvoľnení do krvného riečiska pri extrakcii zubu (obrázok 12). Sú zapojené aj do tvorby zubných kazov. Sú alfa-hemolytické a ostatné testy popísané vyššie sú negatívne. Nie je možné ich zaradiť do skupín.
|
|||||||
|